Cítia rastliny bolesť a ubližujú im vegáni?

Vegánom ide o to, aby eliminovali utrpenie zvierat. Preto ich nejeme a nepodporujeme žiadne odvetvie priemyslu, ktoré zvieratá využíva. A naše najlepšie úmysly sa často stretávajú so šialenými proti argumentmi od ľudí, ktorí nimi upokojujú hlavne seba. Vegáni nič nezmenia. Vegánstvo je extrém. Musíme jesť zvieratá aby sa nepremnožili, kvôli bielkovinám, lebo sú chutné.  A niekto úplne seriózne vytiahne argument, že aj rastliny cítia bolesť a vegáni ubližujú rastlinám, preto je ich snaha o zmiernenie utrpenia zbytočná. Mali by sme jesť teda kamene? Cítia rastliny bolesť?

Ako na tento argument reagovať a čo vedieť?

Začnem výčitkou, že vegáni jedia rastliny. Naša strava je rastlinného pôvodu, ako sa vraví, ale neznamená to, že jeme stromy, kríky a celé rastliny. Najväčší podiel v našej strave majú rôzne plody, semená, strukoviny až potom korene či celé rastliny, ich listy, klíčky a kvety. Konzumácia plodov rastlín vyhovuje ako rastlinám tak plodožravcom, kedže plodožravce pomáhajú síriť semienka rastlín z plodov ďalej a tým pomáhajú stromom rozmnožovať sa efektívnejšie.  Plody rastlín, ktoré nemajú žiadnu  nervovú sústavu a nie sú pripojené ani k neurónovej sústave rastliny. Pre to sa môžeme zhodnúť na tom, že keď jete banán alebo jablko, tak plod nič necíti a netrpí. K bolesti sa dostaneme neskôr…

Moja strava je zložená z 80-90% práve z plodov, semien a zvyšok sú listy, korene, klíčky a teda rastliny, ktoré by podľa mnohých ľudí mali cítiť bolesť.  Zloženie mojej stravy si môžeme porovnať so stravou niekoho, kto jedáva všetko a je „všežravec“. Taký jedinec, môže jesť rovnaké množstvo listov, koreňov a rastlín celkovo, ale bude jesť menej plodov či semien. Bude však jesť oveľa viac živočíšnej stravy.

Čo je živočíšna strava?  Na to, aby sme mali mäso, mlieko či vajcia musíme chovať zvieratá. A čo je najpodstatnejšie, musíme ich kŕmiť. Zvieratá konzumujú rastlinnú stravu a vodu. Veľa rastlinnej stravy a veľa vody kým ich zabijeme a naporcujeme. Každý kus mäsa má za sebou množstvo rastlín, ktoré zviera živili a spravili z neho dospelého svalnatého jedinca. Získať kus mäsa je preto náročnejšie na spotrebu energie a zdrojov, ako zjesť priamo tieto zdroje bez toho aby sme ich menili na kalórie v mäse. A tento mechanizmus by sme mali chápať.

Kvôli tomu, aby sme vypestovali dosť  jedla pre zvieratá a aby sme mali zvieratá vôbec kde pásť, musíme premieňať dažďové pralesy na polia a pasienky. Cítia rasliny bolesť? 

To je dôvod, pre ktorý veľa ľudí bojkotuje palmový olej. Ale chod dobytka zničí oveľa viac lesov ako pestovanie palmového oleja.  Asi polovica z úrody, ktorú človek vypestuje, končí ako strava pre zvieratá. Kŕmime asi 60 miliárd zvierat ročne, ktoré spotrebujú obrovské množstvá rastlinnej stravy a pritom máme na svete aj ľudí, ktorí nemajú čo jesť a hľadáme chyby  v tom, že vegáni jedia rastlinnú stravu.

Preto ak niekoho trápia rastliny, nepodporuje ničenie pralesov kvôli mäsu. Tým, že človek neje mäso, zachráni viac rastlín a prírody, ako niekto, kto si dá rezeň a odmietne mrkvu, lebo trpela…

A teraz k rastlinám samotným. Táto debata nie je o tom, či sú rastliny dosť vyspelou formou života, či sú inteligentné, či vnímajú prostredie okolo nich, či môžu cítiť dotyk, reagovať na prostredie… Vieme, že rastliny majú svoj život, svoju inteligenciu, vedia sa brániť, dokonca majú pamäť. K špičkách ich koreňo by mali mať aj riadiace centrum, „mozog“.

Nemajú nervový systém ako my, ale majú neurálny systém ktorý prenáša  elektrické, chemické a mechanické vzruchy. Cítia rastliny bolesť? 

Všetko je to úplne iné ako u nás ľudí a funguje to inak, ale podstatné je, že nie sú len pasívnou zeleňou na pozadí nášho života. Sú podstatnou súčasťou sveta. Keď im odtrhneme list alebo konár, zareagujú na to, vyrastie nový list, nový konár. Nastane obnova, ktorá nenastane nikdy u kravy ani sliepky. Ale cítia rastliny bolesť? Trpia, cítia zúfalstvo? 

A aj keď sa internet veľakrát tvári, že vie odpoveď na túto jednoduchú otázku a vidíme články s nadpisom „rasliny cítia bolesť, rastliny počujú keď ich jete…“, alebo vidíme video kde rastlina reaguje na dotyk a to má byť dôkaz o bolesti… V skutočnosti nevieme, čo rastliny cítia. zatiaľ nemôžeme povedať ani že bolesť cítia, ani že ju necítia. 

Bolesť u ľudí  a zvierat má zmysel, lebo nás učí, čo je bezpečné a čo nie je. Sme v pohybe a chceme sa bolesti vyhnúť, prežiť. Rastliny sú ale statické a ich skúsenosť so svetom je iná. Má zmysel aby cítili bolesť? My máme receptory, ktoré reagujú na bolesť, ale niekto sa môže narodiť s genetickou poruchou a žiadnu bolesť nebude cítiť ani keď si ublíži.

Pri rastlinách asi nemôžeme predpokladať ani to, že poškodenie musí bolieť. Nemusí.

Môžeme si ale predstaviť, že by sa zistilo, že rastliny bolesť cítia. Vegánstvo by stále bolo najlepšou formou ich ochrany, keďže ako vieme, najviac rastlín by trpelo pri chovaní zvierat kvôli mäsu, mlieku, vajíčkam… Kvôli ľudom, ktorí chcú jesť mäso. Naviac by sme všetci mohli prejsť na frutariánstvo a jesť len plody. To už teraz môže spraviť každý, kto je presvedčený, že rastliny cítia bolesť. Načo čakať! Cítia rastliny bolesť? 

A ja sa teším na ten moment, keď to, že rastliny cítia bolesť zmení životy všetkých, ktorý teraz jedia mäso aj keď vedia, že zviera bolesť cíti.

Viac k téme a zaujímavé zdroje a články na prečítanie nájdete vo videu a pod videom na našom youtube tu. 

 

 


Tento blog môžete podporiť kúpou mojich kuchárok.

Podporte tento blog nakupom kucharok Slovegan

Príprava týchto je receptov je jednou z mojich obľúbených aktivít. Napriek tomu vyžaduje príprava každého takéhoto receptu hodiny času a množstvo surovín. Ak vám moje recepty chutia a chcete ich prípravu podporiť, môžete tak spraviť napríklad kúpou mojich kuchárok Slovegán na www.slovegan.sk


(Visited 1 063 times, 1 visits today)

1 Comments

  1. Vladka 23. mája 2016 at 19:06

    Krásný sluníčkový den, pěkné video…:). Je tedy pravda, že kdybych ho poslouchala o pár dní dřív tak bych k němu měla asi výhrady. Ale protože jsem se v těchto dnech rozhodla že budu jíst raw stravu, tak s tímto videem souhlasím. Je to prostě o tom co máme v hlavě. Většina lidí má v hlavě maso a tak je nikdo nepřesvědčí, že to může být jinak a naopak. Každý si prostě musí na to přijít sám, co je pro něho dobré a co ne. To nikdy nikdo nezmění…:). Vladka

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *